fragmenty o ekologickej tvorbe

Je ťažké slovne definovať ekologickú architektúru tak, aby bola definícia čistá od všetkých klišé, ktoré so sebou nesie slovo 'ekologická'. Viac sa mi páči pojem 'architektúra citlivá na ekológiu prostredia'. Vonkajšieho, do ktorého je osadená a svojho vnútorného, ktoré má byť prirodzené pre človeka. Prirodzené v rôznych ohľadoch. 

Z okolitého prostredia vie využiť to najlepšie a najosožnejšie a zároveň ho svojou existenciou čo najmenej zaťažuje. Reaguje na živé formy a prírodné procesy okolo seba a vie s nimi synergicky, ideálne v uzavretých cykloch, spolupracovať. Takýto systém voláme permakultúra a to je méta, kam by sme sa mali snažiť dostať aj v architektúre. Okrem samotnej tvorby priestoru sa musíme nevyhnutne venovať aj tvorbe eko/logických vzťahov, ktoré budova, či už nová alebo rekonštruovaná, a jej užívatelia so svojím okolím nadväzujú.

Tvorba priestoru v kontexte ekológie a permakultúry je náročná ale prirodzená vec. Náročná preto lebo v sebe stále máme silno zakorenený boj proti prírode, vyhranenie sa, namiesto jej pochopenia a správneho využívania. Navyše sme pohodlní, čo je často a v mnohých oblastiach života v protiklade s ekologickým správaním. Prirodzená preto, lebo využíva prírodné prostredie, prírodné procesy a fenomény, ktoré jej dávajú pridanú hodnotu v podobe ekologickej prevádzky, energetických úspor, zdravého a krásneho vnútorného aj vonkajšieho prostredia. Človeka obklopuje materiálmi, ktoré sú príjemné, zdravé, vo svojej čo najpôvodnejšej podobe. 

Našťastie už hádam každý inteligentný človek chápe, že vyčleňovanie sa z prírodných systémov vedie v konečnom dôsledku proti životu. Začíname chápať, že správne a citlivo využívané prírodné zdroje sú schopné poskytnúť dostatok energie pre našu udržateľnú existenciu. Čoraz častejšie sa aj v architektúre stretávame s pojmami ako uhlíková stopa, primárna energia, nulový dom... Nie je to trend. Je to, konečne, pochopenie podstaty, nasmerovanie na udržateľnú cestu. Mnohí autori argumentujú úsporami energie, úsporami vašich peňazí. "Postavte si pasívny dom a ušetríte na vykurovaní." Áno je to možné aj dôležité, ale úspory nesmú byť cieľom samotným. Je to stále len sebecký dôvod. Cieľom má byť udržateľný život v súlade s prostredím, bez jeho poškodzovania. Vo všetkých oblastiach. Pasívny alebo nulový dom využívajúci obnoviteľné zdroje je len logické rozhodnutie človeka, ktorý to pochopil.

 

Objekt je súčasťou svojho prostredia. Mal by do neho prirodzene zapadnúť, nie sa vyhraňovať a už vôbec nie svojou prevádzkou vyslovene škodiť. Objekt treba chápať ako stavbu a súbor jej vzťahov s prostredím. Ako príklad vzťahov spomeňme zdroje a toky energií do/z budovy alebo odpadové hospodárstvo (napr. jeho zmena z priamočiareho na cyklické) alebo spôsob narábania s dažďovou vodou. V tejto oblasti máme na Slovensku k uspokojivému stavu, bohužial, ešte dlhú cestu. 

Existuje celá škála riešení, technických aj konceptuálnych, ktoré posúvajú architektúru čoraz ďalej na trase k udržateľnosti a vzhľadom na pokročilý "polčas rozpadu" našej konzumnej spoločnosti je nevyhnutné ich implementovať aj za cenu vyšších vstupných nákladov pri výstavbe a za cenu zmeny niektorých našich návykov. Niekto za tým hľadá energetické úspory, niekto komfort, pre niekoho je to vec presvedčenia, pokory a úcty k tomu, čo sme dostali a čo máme ochrániť. 

 

Rada dávam veciam pridanú hodnotu v duchu pojmov re-use, re-cycle, up-cycle. Nezahadzujem staré, lebo často to má dušu a patinu nasiaknutú časom, ale neváham siahnuť po novom tam, kde staré už nevládze. 'Eko' neznamená 'naspäť do jaskyne'. Eko je inovatívne. Neuspokojím sa s priemernosťou, ktorá degraduje pôvodnú dobrú a užitočnú myšlienku na odfláknuté riešenie pokazené zbytočnými kompromismi. Nemám rada módne trendy. Nadčasovosť a "Menej je viac". Ormanent nie je zločin, ale ornament potrebuje svoje javisko. 

Ak chcete stavať rodinný dom, nebudem sa vás pýtať najprv na to, čo sa vám páči, ale na to, ako žijete, ako fungujete, aké máte zvyky, dennú rutinu. Nebudem Vám vyrábať fotorealistické vizualizácie, lebo ich považujem za stratu času. Radšej sa s vami zamyslím nad zónovaním Vášho pozemku a nad logickými väzbami, ktoré na ňom vzniknú. Navrhnúť pre niekoho domov vyžaduje čas a treba sa mu dostať takpovediac pod kožu. Môžem vám navrhnúť finálne, definitívne konečné a najkrajšie riešenie. Ale bola by to chyba.  Aj domu treba nechať čas a priestor na premeny a dozrievanie.